Čo bolo na Next Space jedinečné

Next Space sa dá opísať jednou vetou: je to hra, ktorú v 90. rokoch urobila malá bratislavská partia a ktorá si skoro všetko vyrobila sama. Tu sú veci, na ktoré sme pri skúmaní hry narazili a ktoré nás prekvapili najviac.

Video, ktoré sa hodilo na CD

Hra obsahuje 25 plnoobrazových 3D animácií. Ak by sa uložili ako obyčajné obrázky, jedna snímka (640 × 300 bodov, 256 farieb) by zaberala 192 000 bajtov. Pri dvadsiatich snímkach za sekundu by to bolo takmer 4 MB za sekundu. CD-ROM vtedy zvládol 300 až 600 KB.

Autori preto vyrobili vlastný formát videa, nazývaný HVI. Prehrávač k nemu napísali, ako spomína Peter Hegyi, Michal Weis a Michal Horka na úrovni strojového kódu, aby zvládol 20 snímok za sekundu priamo z CD. Formát funguje tak:

Obrazovka sa rozdelí na 12 000 štvorčekov veľkosti 4 × 4 body.
Pre každý štvorček sa uložia len tri bajty namiesto šestnástich. Jeden vyberie vzorku zo „slovníka“ s 256 položkami, druhý a tretí určia, ktoré zo štyroch farieb vzorky sa kde použijú a podľa ktorého z ôsmich vzorov (pruhy, uhlopriečky, rohy). Odborne sa tomu hovorí vektorová kvantizácia.
Výsledok sa ešte raz stlačí bežnou kompresiou typu LZSS.
K tomu sa pridá zvuk, vždy 1102 bajtov na jednu snímku, takže obraz a zvuk nikdy nevyjdú z rytmu.

Celková kompresia vychádza približne 10 : 1. Z tých 192 000 bajtov zostane v priemere asi 18 600. A prehrávač z toho dokáže cez PC s procesorom z roku 1997 poskladať obraz 20-krát za sekundu.

Na porovnanie: takto komprimované videá majú priemerne 395 KB za sekundu, nie 4 MB. Bez toho by 8,4 minúty animácií zabrali 2 GB.

Slovník aj paleta farieb sa v súbore menia po segmentoch, takže sa môžu prispôsobiť scéne.

Pravidlá hry ako dáta

Hlavné rozhodnutie, ktoré robí Next Space netypickou hrou: logika hry nie je v programe. Program má 284 KB a neobsahuje ani jednu hádanku. Všetky hádanky, rozhovory a poradie dejov sú uložené v dátach, v súboroch miestností, ako bajtkód pre interný jednoduchý jazyk.

Interpret pozná 86 inštrukcií a riadi 3 772 pravidiel (3 596 v miestnostiach a 176 všeobecných odpovedí, ako je „To sa nedá otvoriť“). Každé pravidlo má dve časti: AK (podmienky) a POTOM (činy). Napríklad takto vyzerá pravidlo z prvej obrazovky pred barom, vyjadrené slovami:

AK je nastavený príznak „Frank práve vystúpil z lode“ a Frank došiel na miesto (100, 320), POTOM zhasni príznak, nech Frank povie „Čo to som, kde to som?!“, ďalej „Do kelu!“ a „Musím to tu poriadne preskúmať!“ a vráť hráčovi ovládanie.

Má to praktickú výhodu: hádanky sa dajú meniť bez prekladania programu. Skript je zároveň kompaktný: celá logika hry zaberá približne 87 kilobajtov (84 KB v miestnostiach a 3 KB všeobecných odpovedí). A čo je dnes najcennejšie: keď sme hru prepisovali do JavaScriptu, stačilo napísať interpret týchto 86 inštrukcií a všetko ostatné prišlo z pôvodných dát.

Hudba v štyroch bitoch

Súbory s hudbou majú príponu .MOD, takže sa na prvý pohľad tvária ako klasické tracker moduly zo scény demo. Nie sú. Sú to vlastné stlačené zvukové súbory, v ktorých každá vzorka zaberá len 4 bity namiesto 8. Metóda sa volá ADPCM a podobá sa tej, ktorú používal Yamaha. Namiesto celej hodnoty vzorky sa ukladá len zmena oproti predchádzajúcej a krok sa sám prispôsobuje hlasitosti.

Výsledok: hudba zaberá polovicu. 19 skladieb (a jeden tichý súbor) s celkovou dĺžkou 34,34 minúty sa zmestilo do 23 MB. V kvalite audio-CD (44,1 kHz, 16 bit, stereo) by to bolo 360 MB, teda viac než pol CD.

Hudba sa v hre prehráva v slučke. Autori vyriešili aj bezšvové zacyklenie: pri návrate na začiatok skladby sa dekodér vynuluje, aby sa hudba spojila bez zvukového skoku.

Herci v maľovaných scénach

Ľudské postavy Next Space sú digitalizovaní skutoční ľudia. Hra ich zloží do scény takto:

Veľkosť podľa hĺbky. Každá miestnosť má mapu hĺbky. Keď Frank ide od diváka do pozadia, hra ho za behu zmenšuje (výpočet s celými číslami, kvôli rýchlosti) a prispôsobuje mu aj rýchlosť chôdze.
Poradie podľa výšky. Postavy sa zoradia podľa toho, ako nízko stoja na obrazovke, aby sa správne prekrývali s nábytkom a ostatnými predmetmi.
Mäkké hrany. Okraje postáv sa zmiešavajú s pozadím cez osobitnú tabuľku 256 × 256 farieb, aby nevyzerali ako vystrihnuté nožnicami. Každá miestnosť má vlastnú.
Spoločná paleta. Prvých 56 farieb je v celej hre rovnakých. Frank, ktorý je zložený len z 22 odtieňov, tak môže stáť v ľubovoľnej miestnosti a vyzerá správne.

Dabing bez synchronizácie pier

Hry z 90. rokov niekedy riešili dabing tak, že synchronizovali pohyb pier postavy s hlasom. Next Space to nerobí. Namiesto toho funguje takto:

Každá replika má číslo. To isté číslo má text na obrazovke aj nahrávka. Hra teda vie, ktorú nahrávku prehrať, bez toho, aby ju niekto musel spájať ručne.
Kým hlas znie, postava prehráva všeobecnú animáciu rozprávania.
Titulky a hlas sa dajú zapnúť aj samostatne.

Výhoda: hra sa dá lokalizovať bez prekresľovania postáv. Slovenská a česká verzia používajú tú istú logiku, len iné texty a iný dabing. V slovenskej verzii je 2 935 replík, spolu 2 h 54 min. Česká má 2 935 replík a 2 h 48 min.

Cesty po miestnostiach, ktoré fungujú

Menej viditeľné, ale rovnako dôležité:

Chôdza postáv. Každá miestnosť má masku „kde sa dá chodiť“ (320 × 200 bitov). Cesta sa hľadá zaplavovaním (BFS) a potom sa vyrovná na priame úseky podľa priameho videnia. Funguje aj vtedy, keď sa po miestnosti pohybujú ďalší aktéri.
Kreslenie len zmien. Hra v každej snímke prekresľuje len tie štvorbodové úseky, ktoré sa zmenili. Na pomalom počítači to rozhodlo o plynulosti.
Kompresia miestností. Všetko, čo je v súboroch ROOMn.DAT veľké, je stlačené metódou LZSS (Okumura), ktorú autori napísali aj v assembleri. Všetkých 651 stlačených blokov sa rozbalí presne na deklarovanú veľkosť.
Uložené hry. Uloženie hry je výpis 58 blokov pamäte (príznaky, premenné, inventár, stav objektov a postáv).

Stopy, ktoré autori zanechali

Pri čítaní súborov vidno aj ľudskú stranu práce:

Poznámky v textoch. V tabuľkách správ sa našli riadky, ktoré tam nepatria hráčovi: „--- keď prídeš za …“, „--- FIRE ---“, „--- loop“, „po zlom horení záchoda“. Autori si tak značili, kde v scénach čo nasleduje.
Cesta v hlavičke animácie. Do súboru s niektorou animáciou sa zapísala pôvodná cesta súboru z počítača, na ktorom animácia vznikla (D:\ANIM-NOV\DOLE\POSUNUTE.CEL). Z toho vidno, že sa pracovalo pravdepodobne s programom Autodesk Animator Pro (formát FLC aj prípona .CEL pochádzajú z neho).
Nepoužité miestnosti. Izba 52 je kópia izby 1 s anglickými skúšobnými hláškami (I don’t know how to open it). Izba 54 nie je miestnosť, ale čierna obrazovka pre smrť a titulky.
Opravy medzi vydaniami. Slovenské CD je z júna 1997, české zo septembra. Medzi nimi autori opravili 14 miestností, pričom 631 zo 681 funkcií programu ostalo inštrukcia po inštrukcii rovnakých a všetkých 86 inštrukcií skriptu sa správa rovnako. Najvážnejšia oprava: zamrznutie hry v izbe 37.

Prečo je to dôležité

Každá z týchto vecí by sama stačila na článok. Dokopy ukazujú, že autori Next Space nenechali nič na hotové nástroje: vlastný kodek, vlastný skriptovací jazyk, vlastný mixér zvuku, vlastný ovládač zvukovej karty. A robila to skupina študentov a nadšencov, pre ktorú to bol prvý projekt a ktorá na ňom pracovala viac než štyri roky.

Preto sa dá hra dnes spustiť v prehliadači z pôvodných dát: všetko, čo potrebuje vedieť, je v dátach a v malom interprete.