Príbeh

Next Space sa nezačína výbuchom ani vesmírnou bitkou. Začína sa hlasným telefonátom.

V českej verzii hry sa na úvod objaví nápis „Země, leden 2048“, takže vieme aj kedy sme: v januári roku 2048. Frank, pilot a kuriér, sa preberá po noci, o ktorej by najradšej nehovoril. Z obrazovky na stene sa mu hneď prihovorí šéf, a nie milo: „Počúvaj ty ožran, takto sme sa nedohodli!“ Frank mal byť pri šéfovi hore už dávno. Ešte dávnejšie mal vybaviť zákazku. A logika šéfa je neúprosná: „Keď máš zákazku na dnes, tak ju vybavíš dnes! Keď si ju mal pred troma dňami, tak si ju mal vybaviť pred troma dňami!“ Frank vyzerá podľa neho ako vyoraná myš.

Kancelária na stanici

Frank teda mieri za šéfom. Krátky film nás zavedie k orbitálnej stanici pri Zemi a potom do kancelárie, z ktorej je výhľad priamo do vesmíru. Šéf, ktorého hra nikdy nepomenuje, patrí k ľuďom, ktorí sa nikdy nepýtajú, či je vhodná chvíľa. Frank sa ho pokúsi uprosiť: „Nemohli by ste hovoriť trochu tichšie? Strašne ma bolí hlava. Mám za sebou ťažký týždeň.“

Odpoveď je zoznam Frankových hriechov. Raz odletel s deťmi viceprezidenta Willsona v debnách namiesto odpadu. Inokedy si pomýlil rádioaktívny CX2 s dodávkou proviantu pre Space 34. Všetko to ututlával šéf. Keby nebolo Frankových rodičov, poslal by ho rovno do uránových baní. „Jediné, čo ťa zaujíma, sú ženské a chlast.“

Uprostred kázania sa na obrazovke ozve rozzúrený hlas: „… hovorí Astrud deBurgh. Trčím tu na Penclenu už celú večnosť!“ Hrozí, že všetkých roztrhá v zuboch, a nakoniec dodá: „Poviem to otcovi!“ Šéf sa mu ospravedlňuje a potom si spomenie, prečo vlastne Franka volal: treba odviezť práve jeho, bohatého, nafúkaného pasažiera. Žiadne zastávky, žiadne zdržiavanie.

„Sľúb mi, že sa nič neočakávané nestane.“ „Jasné šéfe.“

Prvá veta znie ako rozkaz. Druhá ako sľub. Žiadna z nich nevydrží ani desať minút.

Letím, kade chcem

Z kokpitu Frankovej lode vidno hlavne dva vysoké červené piliere a medzi nimi panel s blikajúcimi svetielkami. Šéf je na vysielačke a nepustí. „Frank! Ešte si sa nespamätal z tej opice? Nevidíš, ako letíš?“

Frank má na to svoju odpoveď: „Ja to stihnem, idem rovno tam. Neboj sa, nemám v pláne žiaden výlet. Ale letieť budem kade chcem ja.“ Šéf sa pokúša dokončiť vetu. Frank povie „Toto nebudem počúvať“ a vypne ho.

Zvyšok vyrieši vesmír. Pred loďou sa otvorí tunel. Dlhá animácia ho prenesie cez červiu dieru a keď sa skončí, Frank to znáša prekvapivo pokojne: „Čo to malo znamenať? Do šlaka, vyzeralo to ako nejaká virtuálna atrakcia!“

„O takýchto tuneloch sa doteraz iba vyprávalo.“

Frank sa pozrie na mapu: „Veď toto je úplne iná mapa.“ Asteroidov je tu požehnane. Vyberie objekt na mape, povie „Ideme na to“ a vzápätí ho čaká pristátie pri stanici, o ktorej doma nikto nepočul.

Až do tohto momentu Frank len počúval. Ovládanie dostane hráč až pred barom.

Pred Frankom stojí hrdzavá stanica a nad dverami pulzuje ružový neón. Žiadne mesto, žiadna recepcia, len tlačidlo na stene. Frank sa neubráni a stlačí ho. Dvere sa otvoria a on sa ocitne v predsieni, kde sedia dve dámy. Frank, ktorý nikdy neodolal, sa nahlas opýta: „Môžem si k vám prisadnúť, krásne slečny?“

Dámy sú, povedzme, príliš ochotné. „Chlapče, ahoj. Ako sa máš? Nechcel by si spoločnosť?“ Frank odmietne slušne: „Pozrite dievčatá, vážne to oceňujem, ale niekedy nabudúce.“ Odpoveď znie skôr ako hrozba: „Budeme čakať, zastav sa.“

Barman, ktorý nevie, kde je „nižšie“

V hlavnej sále sedí pri okrúhlych stoloch partia zvláštnych hostí. Traja chlapi len mrmlú (podľa barmana sú to baníci z blízkeho asteroidu, kde ťažia lesklý, ťažký a mäkký kov na výrobu záchodov), jeden hosť sa opíja bez prestávky a za pultom stojí Barman. „Mne tu všetci hovoria Barman, ani neviem prečo,“ predstaví sa. Dá Frankovi prekladač, aby si mohli porozumieť. Prekladač je však, ako Frank neskôr poznamená, „už fakt starý“.

Výsledkom je jeden z najdivnejších rozhovorov hry. Frank sa pýta, kde je, a dostane odpovede, ktoré by obstáli v zbierke absurdných dialógov: „Tuto okolo je všetko ako tamto.“ „Veď všetko okolo je toto. Aj keď je to všetko v tom.“ Frank sa napokon vzdáva a na rovinu povie: „Ako v každej poriadnej kozmickej adventúre predpokladám, že som sa dostal do iného vesmíru alebo iného rozmeru.“

Konečne sa dozvie podstatné. Pred nimi tu žila stratená civilizácia, ktorá postavila priestorové brány a cez ne cestovala do vzdialených končín. Jedna viedla aj k planéte, ktorú barman nazýva Sen: tretia z deviatich, jedno slnko. Je to naša Zem, Frankov domov, a názov je zámerná slovná hra, ako potvrdil Peter Hegyi. Celá tá galaxia je odrezaná od zvyšku sveta a nikto už nevie, kde brány sú. Keď Frank povie, že ešte pred hodinou bol doma, barman nechce veriť vlastným ušiam: „No ja snáď snívam.“

Čo sa v bare hovorí

• O G-HERNovi. „Je pravda, že tu dosť poničil, ale ja ho vidím rád. Aspoň sa nikdy nenudím.“
• O ženách. Barman Franka varuje: „Proste sa na ne vykašli.“ Kolujú o nich historky. Väčšina je vymyslená, ale istota je istota.
• O Viktorovi. Smutný muž pri stole prišiel o domáce zvieratko, ktoré začalo žrať malé potvorky, veľmi vyrástlo a stratilo sa.
• O rybách. Barman sa Franka spýta, či nie je „Delfín alebo jeho kamoš“. Ten tu vraj bol párkrát, a jedného dňa si zobral sieťku, povedal „Zbohom a ďakujem za všetky ryby“ a zmizol. Je to zámerný odkaz na Stopárovho sprievodcu po galaxii, ako potvrdil Peter Hegyi. Podobne sa Frank pýta, čo je toto za stanicu, „život, vesmír a vôbec“.
• O hre samotnej. Barman vypráva o jednom hosťovi, ktorý hovoril, že ho niekto riadi. „Vraj mu riadia aj slová. Vraj mu vyberajú vety, ktoré má povedať. To je úplná blbosť.“ Hráč, ktorý práve vyberá vety za Franka, sa môže pousmiať.

Poslednú radu dá barman bez nadšenia: „Ďalej tu je ten P.S.A.B. Tam sú povätšinou skleníky a umelé biosféry. Boháči tam majú svoje sídla.“ Frank si vyhliadne pristávaciu plochu pred barom a vydá sa na cestu.

Frank vyrazí k planéte, o ktorej mu barman povedal. Animácia ukáže, ako sa stanica s barom vzďaľuje, a potom prichádza prvý zlý nápad: pristáť. Autopilot sa rozhodne za neho a prístroje sa pokazia. Loď preletí medzi skalami a skončí v sklenenej budove nosom dopredu. Vo skleníku PSAB. (Tak to Frank neskôr barmanovi sám rozpráva.)

„Ja… ja… žijem. To je zázrak.“

„Vyzerá to tak, že som niekomu pristál v obývačke alebo záhradke,“ pokračuje Frank. Loď sa zasekla vo výške štyroch metrov nad zemou, nenávratne pokazená. Vonku je toxický vzduch a z rozbitých okien ho drží len žltá pena. Pena stuhne a zrazu je z nej lano, sklo a po chvíli prvý meč: sklenený hrot a rukoväť z peny.

Kyselina namiesto kávy

Zeleň okolo je krásna a nepríjemná. Jeden kvet kvapká niečo, čo na zemi syčí. Frank naberie kyselinu do listu a do zvyšku namočí meč. „Kokteil je môj.“ Meč namočený v kyseline je prvá skutočná zbraň, ktorú v hre má. Frank sa však netvári, že by ho to tešilo. „Nie som vandal,“ opakuje pri viacerých príležitostiach.

Pri vodopáde nájde drevo a vo vode sa zaleskne niečo ťažké. „Aký lesklý a ťažký kameň… žeby zlato?!“ Obrovská kreatúra, ktorá sedí na konštrukcii z tyčí, pred kyselinou ustúpi. Kameň použije Frank na ďalší trik: z konštrukcie vypadne kovová tyč a tou sa dá z malého vetráka vypáčiť mriežka.

Ovocie, kreatúrka a jedna zákerná jaskyňa

Skleník je plný zákutí:

• Skleník s jablkom. Malý strom s plodmi, ktoré vyzerajú ako kríženec jahody a jablka. Frank si odtrhne dva a hneď ich využije na lákanie.
• Jaskyňa s mäsožravými kvetmi. „Pekný veľký roztvorený kvet.“ Frank by v nej mohol zahynúť a hra mu to dovolí. Kto sa k nesprávnemu kvetu priblíži, skončí v krátkej 3D animácii a potom na obrazovke s lebkou.
• Malá kreatúrka. Malý tvor sa nudí a Franka ignoruje: „Definitívne ma ignoruje.“ Ovocie ho však presvedčí a kreatúrka vbehne do vetráka, ktorý skrýva ostrý roh. O kúsok ďalej ju Frank nájde v kontrolnej miestnosti a vezme so sebou: „Kreatúru mám vo vačku.“

Kontrolná miestnosť skleníka je zamknutá. Frank na panel kvapne kyselinu: „V ovládacom paneli zapraskalo.“ Potom si pomôže železnou tyčou a dvere sa otvoria.

Hangár a bomba, ktorá netiká

Za dverami čaká hangár s loďou, ktorá „zrejme čaká na mňa“. V malom boxe sú elektrické drôty a ešte niečo, čo Frank najprv opisuje slovami: „Ale… čo to ešte je? Úf, netiká. Ale bomba to asi je.“ „Nie že by som bol deštrukčný typ, ale to sa určite využije.“

Frank vystúpi po schodoch do kokpitu cudzej lode, na displeji navigačného počítača nájde mapu a klikne na bar. Krátka animácia ukáže, ako loď opúšťa planétu, a o chvíľu je Frank späť pred barom.

Frank sa vráti pred bar a zistí, že sa v ňom zatiaľ niečo zmenilo. Cez obrovské okno vidno, ako do sály vtrhli noví hostia, ktorí nepijú, nehovoria po dobrom a nemajú záujem platiť. Sú to ľudia G-HERNa a majú povolené takmer všetko.

Večierok na rozkaz

Rozhovor medzi barmanom a G-HERNovým človekom Frank sleduje len spoza skla. Votrelec je stručný: „My si tu urobíme súkromný večierok a máš to naspäť.“ Barman namieta, že to takto nejde. Odpoveď je krátka: „Sklapni.“ Potom dodá, že G-HERN si „vybral tvoj pajzlík“ a že to má barman brať ako česť.

Rozkaz je jasný: „Jediná odpoveď, na ktorú máš právo, je Áno, pane. A teraz ich vykopni.“

Frank má pri sebe veci, ktoré zobral v skleníku: výbušninu, drôty a roh. A nad dverami prechodovej komory visí obrovské „kladivo“. Ako sa Frank dozvie, je to bezpečnostná klapka, ktorá v prípade nebezpečia zablokuje dvere.

Pasca z troch vecí

Bomba sa magneticky prichytí na kladivo. Roh pasuje do otvoru pre rozbušku. Drôty vedú k poistkovej skrinke. Frank pripne posledný drôt a výbuch zavalí votrelcov.

Barman vyjde zo sály a poďakuje: „Skutočne si to vážim, čo si urobil.“ Frank sa hneď bráni: „Pozri, nepreháňaj. Neznášam také reči.“ Barman už ale rozhodol. Usporiada párty na Frankovu počesť a nikto nebude platiť: „Predsa od teba nebudú chcieť peniaze, keď si mi zachránil bar.“

Párty

Pri jednom stole sedí Viktor so svojou depresiou. Pri inom androidky, ktoré nevynechajú príležitosť: „Čo tak napríklad hneď? Už sa mi zrýchľuje tep.“ Frank sa vykrúca. „Budem o tom premýšľať.“

Rozhovor sa točí okolo toho, čo sa na takých oslavách rozpráva. Barman vytiahne zakázanú fľašu a prezradí jej meno: čierna smrť. „Je to poriadna sila.“ Potom sa pýta, ako sa pije u Franka doma. Frank odpovie, že pohoda, len to nie je tolerované nadriadenými. „Rovnako ako tu,“ odpovie barman. „Pijeme všetci a vždy, ak je to možné.“ Z toho vyplynie hlboká myšlienka večera: najlepšie je žiť bez nadriadených.

Potom príde na rad vtip. Frank vyrozpráva príbeh o medveďovi, ktorý v lese zakázal alkohol, a o zajacovi, ktorý pil napriek zákazu a nakoniec sa pred medveďom schoval pod hladinu a dýchal cez bambusovú trstinu. Keď ho medveď vytiahol, zajac mu povedal: „V lese si možno pánom ty, ale nám rybám daj pokoj!“ Hostia nechápu ani slovo. Čo je medveď? Čo je zajac? A čo je Ryb, ktorý „chce mať pokoj“? Prekladač mlčí a jeden z hostí povie to, čo si myslia všetci: „Možno je ten prekladač už fakt starý.“

Zaspať je ľahké

Večer sa vlečie ďalej. Hlasy sa lámu, vety sa míňajú a „myslím, že sa toho dnes dosť vypilo“. Frank zaspí. Hra potom na chvíľu vypne ovládanie. Prichádza čierny vesmír, text rozprávača („Za chvíľu si zaspal a o niekoľko hodín si sa prebral… niekde inde na inej planéte?!“) a tichá animácia slnka.

Ráno po oslave býva ťažké. Toto je ráno po oslave na planéte Zero.

Frank otvorí oči v modrej spálni s červenou posteľou a kvetmi v kvetináči. Ruky sú prázdne, vrecká tiež. Chýba železná tyč, drevená palica, meč namočený v kyseline aj mriežka, všetko, čo cestou pozbieral. Zostal mu len zapaľovač.

Z rohu sa ozve ženský hlas: „Pozrime sa, náš maznáčik už vstal.“ Frank je zmätený. „Čo je? Kde to som?“ Odpoveď znie povzbudivo: „Upokoj sa. Si v dobrých rukách. Mne a mojej sestre si sa zapáčil na prvý pohľad. Rozhodli sme sa, že tu zostaneš s nami.“

Gazdinky s plánom

Hostiteľky sú androidky a majú pre Franka program. Bude ich domáci pán, bude sa o ne starať a bude robiť, čo budú chcieť: „Budeš robiť to, čo chcem ja, pretože ty si môj otrok.“ Frank skúša diplomaciu. Nie že by bol rasista, ale spať so strojom ešte neskúšal. Androidka sa nedá zahanbiť: „Len za posledné storočie nám tu otrčilo kopytá asi desať mužských. Ale keď sa budeš snažiť, možno ti niektoré súčiastky vymeníme.“

Hra sa tu mení. Frank doteraz len behal po miestnostiach a zbieral veci. Teraz musí z jednej utiecť a pritom prežiť dve gazdinky, ktoré sú podľa vlastných slov sedemkrát výkonnejšie ako človek.

Kráľ poriadku a čistoty

Tretím obyvateľom bytu je robotko-upratovač a neporiadok nenávidí slovami, ktoré by sa hodili do učebnice filozofie. „Je tu sama špina a bordel.“ Dve sestry podľa neho „dokážu len rozhadzovať veci a robiť neporiadok“. Na Frankovu otázku, čo vlastne je, odpovie vecne: „Som stroj, neživý mechanizmus. To si si nevšimol?“

Najradšej by androidky strčil do čističky. Frank by najradšej odišiel. Záujmy sa dajú spojiť. Robotka trápi živočích, ktorý sa usídlil v kuchynke a roznáša špinu: „Neviem ho chytiť. Je to potvora.“ Frank ponúka pomoc a pustí sa do práce na troch miestach naraz.

• V kuchynke zloží pascu z vedra, chipsov ako návnady, drievka a plastikového sáčka. Výsledkom je had v pytli.
• V chodbe vypáči palicou mriežku a nožom prereže drôty, čím spôsobí skrat.
• V komôrke podstrčí robotkovi sáčok s hadom.

Robotko pri čistení rozbije starožitný gauč a androidky zúria: „Ty hnusný grázel! Čo si to urobil?“

Dohoda je dohoda

Androidky pošlú robotka opraviť skrat. Ten pristihne Franka pri svojom toolkite: „Zas si mi ukradol môj toolkit. To bolo hrozne nenápadné.“ Frank sa vyhovára, že im chcel niečo opraviť, a dostane odpoveď: „Ty idiot! Ťahaj odtiaľto preč!“ Potom sa robotko pustí do androidiek: „Informoval som vás už dávno o tom, že nebudem tolerovať žiadnu špinu. Zas vyzeráte strašne. Teraz to už nenechám len tak. Pôjdete do čističky.“

A odvedie ich. Frank zdvihne toolkit zo zeme, vráti sa k televízoru a vezme ovládač, ktorý už nikto nestráži. V chodbe ním otvorí dvere: „Cesta na slobodu je otvorená.“

Toolkit je malé viacúčelové náradie. Dvojklik v inventári mení opravársky nástroj na maliarsky a ten na frézovací. Posledný z nich čaká v hotelovej chodbe na svoju príležitosť.

Dvere na slobodu vedú do hotelovej chodby. Pred Frankom je sklenená šachta výťahu, na stene obraz, ktorý sa hýbe, a tabuľa s tlačidlami. Jedno z nich nesie nápis Level .ROOF. Tam, kdesi na streche, parkuje jeho loď.

Frank sa pozerá na obraz. „Neznášam také umenie, ale tu som cudzinec a nebudem zo seba robiť vandala ako u nás doma.“ Potom si všimne dvere výťahu. „Roh dverí je ostrý ako jazyk mojej ženy.“ A v hlave sa mu začne rodiť plán, ktorý nevyzerá priateľsky.

Strážca strechy

Výťah ho vynesie hore. Strecha je pristávacia plocha pod hviezdnou oblohou. Čaká tu strážny robot, medzi ním a Frankovou loďou sa tiahnu laserové lúče a vedľa stojí ovládací stojan s dlaňovým senzorom.

Dialóg, ktorý nasleduje, je jeden z najdlhších v hre. Robot nemá povolenie nikoho pustiť a je na to hrdý.

„Pozri, neviem, čo si zač, ale tadiaľto zjavne nemáš povolené prejsť!“ „Ale áno, len som tu nový.“ „A nový čo si vlastne?“

Frank sa pokúsi o všetko. Že je nový strážny robot a prišiel ho vystriedať. Že mu zaplatí. Že si môžu zahrať hru na hádanky a kto prehrá, pôjde preč. Robot sa nedá: „Som nepodplatiteľný, nekompromisný a úplne nevypočítateľný. Dva a dva sú štyri.“

Senzor vyžaduje odtlačky správnej ruky. „Zjavne moja ruka pre senzor nič neznamená, mal by som niekoho presvedčiť, aby mi požičal svoju.“ Frank sa pri tej predstave zamyslí: „Blany medzi prstami nemám a ďalšie prsty nepotrebujem.“

Ruka bez majiteľky

Riešenie príde v hotelovej chodbe. Androidka Franka zastaví a rozkazuje mu, aby sa vrátil. Frank stlačí tlačidlo výťahu, dvere sa zatvoria a ich nabrúsená hrana odtne androidke ruku. Frank poznamená: „Androidke dvere usekli ruku. Takže som si ju zobral.“

Frank sa vráti na strechu a vyskúša ruku na senzore. „Táto ruka azda bude fungovať.“ Strážny robot však nie je presvedčený o jej pôvode a nasleduje rozhovor, ktorý sa nedá citovať celý. Robot sa pýta, odkiaľ ruka je. Frank odpovedá, že je z obchodíku. Že je jeho už pol roka. Že ju androidky nepotrebovali. Robot je znechutený: „Ale to je hnusné. A že vraj si človek!“ A žiadnu ruku sa nechystá poznať.

Dolu horí

Frank sa vyberie na úroveň P. Je tam práčovňa s kontajnermi, dezintegrátor odpadu, ktorý vyzerá ako pračka, a nad ním visí zavesený robot. Nie je v dobrej nálade: „Ako by som ťa odniekiaľ poznal. Čo to tu predvádzaš za zostavu.“ O androidkách hovorí zle: „Chceli ma zabiť, ale nie mi zobrať život, lebo žiaden nemám. To je logické.“

Frank hodí do dezintegrátora hasiaci prístroj. Výbuch vymrští robota a v práčovni to naozaj horí. Frank sa len pousmeje: „Dúfam, že splní, čo sľúbil, a androidkám sa pomstí.“

Potom príde ten pravý trik. Frank sa vráti na strechu a strážnemu robotovi oznámi: „Prišiel som ti povedať, že dolu horí. Mal by si sa tam ísť o to postarať!“ Robot sa podozrieva, že je to trik. „Tak ako zistíš, že horí?“ pýta sa sám seba a nakoniec prizná: „To je fakt, ja to vlastne neodlíšim!“ Strážca sa vyberie preveriť poplach, Frank ho doprevadí k výťahu a vráti sa hore sám.

Laserové lúče zhasnú. Frank vloží ruku do senzora a vkročí k vlastnej lodi.

„Moja obľúbená raketa. Moja raketa.“

Animácia ukáže odlet. Hra mu však po odlete veci vezme: ruku, nôž, ovládač, žuvačku aj frézovací nástroj. Už ich nebude potrebovať. Frank pristane späť pri bare a tam ho čakajú nové problémy.

Strecha hotela, odlet, pristátie. Frank je opäť pred barom, ale tentoraz s prázdnymi vreckami. Všetky veci, ktoré mal od androidiek, hra odobrala.

Dvere sa otvoria na dotyk tlačidla, ale v predsieni už niekto stojí a rozpráva sa s barmanom. Nepije, neobjednáva si, nesmeje sa. Vypočúva.

Vypočúvanie

Hosť je paranoidný a podľa všetkého nebezpečný. „Ty asi budeš ten nový, že?“ privíta Franka. Frank sa vyhovára: „Prepáčte, asi som si splietol dvere.“ To nezabralo. Hosť sa vráti k barmanovi a pýta sa, čo sa stalo s jeho mužom. „Ty si mi zlikvidoval môjho muža.“

Barman sa bráni všetkými prostriedkami. „Ja s tým nič nemám! Len som bol zvedavý, či si mal muža.“ Hosť neprepadá zmätku: „Ja mám veľa mužov.“ Barman mu vráti: „V tom prípade vieš prd!“ A hneď dodá: „Prečo mu nedáš pokoj? Je to môj hosť!“

Frank sa pokúsi pomôcť. „Ja sa s Barmanom poznám len chvíľu. Len sme tu trochu pokecali a to bolo všetko.“ Hosť sa zasmeje, nie veľmi veselo: „A práve to je divné! Obidvaja sa vo všetkom zhodujete a pritom sa vraj ani sami moc nepoznáte.“ A ešte dodá, že sa dopočul o nejakom cudzincovi.

Barman klame, kým sa dá. „Bol tu. Ale potom odišiel a už som ho nevidel.“ Hosť to nekúpi. „Vy dvaja ste divný. Barman, tebe sa nikdy nedalo veriť!“

„Frank! … rýchlo skoč do teleportu! Pohni sa!“

Barman ho doslova odkopne do svetelného kruhu v rohu predsiene a hosť zareve: „Čo si to urobil?! Za to zaplatíš!“ Frank na to nečaká. Teleport ho prenesie na neznáme miesto.

„Čo to bolo? Veď to je naozaj teleport!“

Teleport ho vyhodí na ľadovo-modrú planétu plnú stĺpov, ktoré vyzerajú ako mraveniská. V rohu stojí prístroj, ktorý Frankovi pripomína stroj na výrobu vaní. Na obrazovke blikne nápis „O niečo neskôr“ a o chvíľu sa Frank prebíja zničenými teleportmi.

V sklade stoja tri rozbité teleporty, z ktorých visia červené káble. Jeden z nich je „jediný čiastočne funkčný teleport“. Vo vnútri panelu je zlomená karta, z ktorej je ulomený kúsok, a teleport bez nej nepôjde. Frank si vezme striekačku, ktorá „čaká na mňa“, a po šikmej stene sa vyšplhá do ďalšej miestnosti.

Bytosti z vody

V bazéne žijú malé vodné bytosti (samy sa volajú Nyprovia) a pri prvom stretnutí pred Frankom utekajú. „Hej, nechcem vám nič urobiť,“ volá. „Počkajte. Ja len potrebujem pomoc.“

Keď sa k nim vráti, majú už odvahu. „To musíš byť ty, ten slávny záchranca. Že áno?“ Frank, ktorý nič nespravil, odpovie: „Keď o tom tak hovoríš, tak to asi budem ja.“

Prezradia mu svoj príbeh. Prišli sem s odpadom, pred niekoľkými rokmi, a celkom sa im tu zapáčilo. Až do chvíle, keď sa sem nasťahovalo „šesťnohé hovädo“. Tvor si robí lepkavý sliz, ktorý do bazéna steká a znečisťuje ho. Žiť môžu len v čistej vode a čerpadlo je rozbité. „To je náš existenciálny problém.“

Frank sľúbi pomoc. „Neručím za výsledok.“ Čerpadlo potrebuje hadicu, filter, batériu, motor a energiu. A karta do teleportu sa medzitým nájde sama.

Zhromaždiť päť vecí

• Hadicu a filter nájde v industriálnej šachte. Filter je v trubici, ktorá sa dá otvoriť.
• Batériu v šuplíku skrinky v pavúčom hniezde.
• Motor v technickej šachte. Frank ho musí odskrutkovať štyrmi skrutkami.
• Energiu v hadičke, z ktorej si striekačkou natiahne tekutinu.

Cesta k motoru je však zakrytá pancierovým vekom. Frank sa musí vrátiť k laserovému delu, pripojiť batériu na skrinku s drôtmi a stlačiť červené tlačidlo. „Super… laserové delo!“ Veko dostane dieru a cesta dolu je voľná.

Kokón

Pavúčie hniezdo nie je miesto na prechádzku. Frank sa len priblíži k zelenému jazierku a pavúk ho zachytí. „Čo to, že by som bol už po smrti. Ale nie. Zbytočná úľava. Veď som v nejakej pavučine. A nemôžem sa hýbať! Práve teraz som pochopil muchy.“

Našťastie má Frank zapaľovač. „Ktorý génius vynašiel zapaľovač.“ Pavučina zhorí a Frank je voľný. Vyslobodí aj inú vodnú bytosť, ktorá visí v susednom kokóne, zvalí tyče, takže zelená hmota prestane tiecť, a z popola vytvorí cestu cez brečku. „Moja geniálna cesta z popola.“ Vyslobodená bytosť sa Frankovi aj predstaví: „My sme Nyprovia. Nič zvláštneho.“

Čerpadlo

Keď sú všetky diely pokope, čerpadlo je funkčné: „Čerpadlo je už schopné prevádzky.“

Vodné bytosti sa odvďačia: „Chcem ti za všetkých poďakovať, že si nám spravil ten filtračný systém.“ Frank odpovie úprimne: „Ale ja som nevedel… Ja som len z dlhej chvíle skúšal poskladať tento čerpadlový stroj.“ Bytosti vedia, čo potrebuje: funkčnú teleportovú kartu. „Pred chvíľou sme našli tú tvoju kartu.“

Frank zasunie funkčnú kartu do panelu a teleport späť do baru je opravený.

Frank vystúpi z teleportu do predsiene baru a vydýchne si: „To je sen. Konečne zase v Bare. Mojom obľúbenom.“

Ticho tu však nie je dobrým znamením. Bar je prázdny. Barman stojí pri pulte, zamrznutý v priehľadnej kocke.

„A jeje. Barman asi spí. Ale aj tak mu nezávidím. A čo je to za hmotu? Vypadá ako ľad, ale skôr bude zo skla. Nejaká divná umelina. To by sa mi hodilo na šéfa…“

Keď Frank barmana oslovuje cez sklo, nedostane odpoveď. „Cez to sklo si asi moc nepokecáme.“

Nákup bez peňazí

Zostáva sa poobzerať, čo by sa mohlo zísť.

• Rozsypané sušienky v predsieni: „Možno, že ešte do večera vyhladnem. Tie si zoberiem.“
• Škatuľa s uspávacími liekmi na polici: „Niekoľko som si zobral.“
• Vreckovka prehodená cez lavicu: „A mám novú vreckovku.“
• Nástroj na cvikanie za pultom (v českej verzii cvakač).

Frank si nebere všetko. „Nemôžem zase všetko brať, čo sa mi zachce. Za chvíľu by som to všetko neuniesol.“ A keď sa pozrie na fľašu, povie: „Na chlast momentálne nemám chuť.“

Všetky tieto veci sa neskôr hodia: sušienka odláka mravce, lieky ich uspia, vreckovka sa pritom použije a cvikač poslúži na odrezanie suda. Cesta pokračuje teleportom späť pod zem.

Teleport ho zasa vyhodí v jaskyni so stĺpmi. Teraz už Frank vie, kam ísť, a hlavne vie, čo si nesie. Sušienku hodí k jednému z mravenísk a smradľavá kopa, ktorá doteraz blokovala kanál, sa hneď vyberie na výlet: „Geniálny nápad, páchnuca kopa nevydržala tú vôňu a vydala sa ju hľadať.“ Kanál je voľný.

Mravenisko a ventilátor

Za kanálom stojí obrovský ventilátor a vedľa neho tvrdo spiace mravenisko. „Veľmi veľký ventilátor, už z diaľky vyzerá dosť nebezpečne.“ Do ventilátora sa dá vojsť. Prvýkrát to Frank odmietne, druhýkrát sa hra skončí krátkou 3D animáciou a lebkou. Správne riešenie je tichšie: uspávacie lieky nad mraveniskom. „Aký zmysel má rozsýpať pilulky nad mraveniskom?“ pýta sa Frank, ale zaberie to. Mravce zaspia a z hniezda sa dá vybrať pomocný robot.

Je to malý spľoštený robotko. Magnet mu Frank pripevní až neskôr.

Stoka

Rebrík vedie do tmy. Smrdí to, steká tam hustá tekutina a stĺp podopiera celý strop. Frank vezme tvrdú palicu a ide ďalej. Pri stoke stoja sudy, pripevnené k rúre. „Sud pôvodne určený k inej činnosti ako plaviť sa v stoke.“ Cvikač ho odreže, tyč poslúži ako kormidlo a sud sa vydá po stoke do ďalšej časti.

Kto na sude nepoužije tyč, spadne a stoka sa postará o zvyšok. „Preboha, čo sa to deje, toto sa mi vôbec nepáči.“

V ďalšej miestnosti je para, krv na zemi a kdesi vedľa leží muž.

Viktor

Je to Viktor. Ten istý, čo v bare smútil za svojím zvieratkom. „Nazdar Frank, teba som skutočne nečakal. Ale ani nevieš, aký som rád, že si tu.“ Viktor svojho miláčika našiel. „Trochu som to nezvládol.“ Z miláčika sa medzitým stala obluda a vzala Viktorovi kus života. Viktor jej ho vrátil rovnakým dielom: oblude odsekol chápadlo, ktoré teraz leží na zemi. „Zakrvavené chápadlo, ktoré chlapík niečomu odťal,“ poznamená Frank. „Keď to takto pôjde ďalej, budeme zo seba sať život až dovtedy, kým jeden neuberie tomu druhému posledný kúsok.“

Viktor stále hovorí o tvorovi láskavo. „Rozkošné ako malé dieťa, keď sa ti vyciká na koberec a ty nemôžeš nič urobiť.“ Frank počúva a Viktor ho požiada o jedinú vec: o medikit, ktorý nechal hore v sklade továrne. „Padaj pre ten medikit, prosím. Nezdržuj sa.“

Továreň

Cesta ku skladu je plná nástrah. Frank si odseknutým chápadlom privolá príšeru, ktorá rozbije stenu a odkryje tmavú dieru. Štetkou vyberie vazelínu z rozbitej rúry. Tyčou vypáči zátku. V továrni namaže prístroj vazelínou a v troskách nájde krištáľ, ktorý rozbehne bežiaci pás. Kto na pás vstúpi predčasne, už ho neopustí.

V sklade nájde meditrans amulet, „toto musí byť medikit“, a magnet, ktorý sa pripevní na pomocného robota. „Beriem ho pre teba, Viktor. Si šťastný človek.“

Prišiel neskoro

Frank sa vráti pozdĺž stoky a hľadá Viktora. Keď príde, Viktor už nežije.

„Milý Viktor, nepoznal som ťa dlho, ale myslím, že si bol správny chlapík. Preto verím, že sa už máš lepšie. Odišiel si predčasne. To robí väčšina mojich priateľov. Za chvíľu by mohla byť rada na mne.“

Medikit ostáva v inventári a Frank sa vracia cez továreň a teleport do baru. Pomocného robota s magnetom má pri sebe.

Frank sa vracia z podzemia s amuletom, ktorý už nikomu nepomôže, a s plánom. Pri okne predsiene si všimne niečo, čo do tej chvíle prehliadal. Vonku leží na podlahe stanice strelná zbraň. „Kto ju tam asi nechal?“ Lenže: „Vonku nie je momentálne žiadna atmosféra.“ Von teda radšej nepôjde.

Je tu však pomocný robot. Frank mu pripevní magnet. „Na robota som nafixoval magnet.“ Potom robotovi otvorí vonkajšie dvere a ten sa vyberie po zbraň. „Choď a vykonaj misiu.“ Robot zbraň prinesie. „Aaa, super robot mi priniesol strelnú zbraň.“

Senzor, sklo a zelené tlačidlo

Zbraň sa hodí pri dverách vedúcich z baru ďalej. Otvára ich senzor nad nimi. Frank si ho už raz obzeral: „Ja ti dám, ty senzor.“ Teraz ho má čím zastreliť. Dvere sa otvoria a Frank si vydýchne: „Fajn, konečne môžem ísť ďalej.“

Za nimi leží sklenená chodba tvaru V, so svetelnými panelmi a ovládacím panelom. Frank si všimne zelené tlačidlo: „Môžem ho vyskúšať stlačiť.“ Sklenené dvere by najradšej rozbil, ale zbraň nakoniec nepoužije. „Nie som pištoľník,“ povie. „Ja nebudem vždy ten chuligán, ten zlý!“ Dvere sa otvoria cez ovládací panel a za nimi je chladiaca miestnosť s priehľadnými kockami.

Pri zmrazených kockách leží akýsi nástroj. „Keď leží pri zmrazených kockách, bude to asi rozmrazovač.“ Frank ho vezme a vráti sa k barmanovi.

Vybitý rozmrazovač

Skúsi to: „Skúsim niečo rozmraziť.“ Nastane len jeden problém. „V rozmrazovači chýba energia.“

Nabíjačka je kdesi v továrni. Frank sa preto vráti do podzemia, nájde na stene prístroj, položí naň vybitý rozmrazovač a po chvíli sa vráti. „Už je nabitý. Ja robím zázraky na počkanie.“

Barman žije

Frank namieri rozmrazovač na kocku. Kocka zmizne a barman ožije. „No, konečne, už som si myslel, že tu zostanem naveky. Ako sa ti to podarilo opraviť?“ „Nabil som to.“ „Aha.“

Barman vysvetľuje, čo sa stalo. Odkopol Franka do teleportu aj s kartou, G-HERN sa naštval a zmrazil ho. „Koľko času odvtedy ubehlo?“ pýta sa. Frank skúša žartovať, že dva roky, a barman ho prekuká: „Čo to trepeš, veď vyzeráš úplne rovnako!“ Tak mu Frank prizná, že sú to len dva dni. A že si medzitým našiel priateľov: „Také malé potvorky. Pomohli mi sa odtiaľ dostať.“

Barmana trápi bar. „Ako vidíš, G-HERN mi odtiaľto vyhnal všetkých zákazníkov a kšeft je v keli.“ Vtedy sa ozve Frank: „Vieš, mal som taký nápad, ale neviem, či sa ti bude ľúbiť.“ „Nenapínaj ma,“ povie barman. Cestu na Zem teda navrhuje Frank a barman ju hneď prijme:

Frank: „Mohol by som ti ukázať moju rodnú planétu Zem. Je tam strašne veľa zaujímavostí a ty vyzeráš skoro rovnako ako pozemšťania, takže budeš úplne nenápadný.“ Barman: „To je vynikajúci nápad. Najlepšie bude, keď vyrazíme ihneď. Cestu si dúfam pamätáš.“ Frank: „To si píš.“

Loď sa odlepí od stanice. Letia k Zemi, ale ďaleko nedoletia.

Ich loď mieri k Zemi, ale k cieľu sa nedostane. Zachytí ju G-HERNova loď a o chvíľu Frank s barmanom stoja na veliteľskom mostíku stanice, ktorú G-HERN obsadil. Pred nimi stojí G-HERN osobne.

Prvý výsluch

G-HERN privíta barmana ako starého známeho. „Tak sa opäť vidíme. Už za trošku iných okolností. Aj keď opäť stojíme na opačných brehoch.“ Barman neostane dlžný: „To áno. Ale teraz si tu cudzinec ty. A bez pozvania.“

Potom sa G-HERN pustí do Franka. Frank sa ho pýta, ako našiel červiu dieru, ktorú toľko rokov nikto nenašiel. „Prečo práve ty?“ G-HERN odpovie: „Niekto ju raz musel nájsť. Vtedy boli programátori vesmíru na mňa zhovievaví.“ Keď sa Frank pýta, ako vedel, kde ju hľadať, dostane len: „Toto si nechám pre seba, jasné?“

Potom vyloží svoje karty. Chce sa dohodnúť s touto základňou. Barman sa čuduje, ako sa chce dohovárať s neživou vecou, a G-HERN odpovie: „Tak, že vy dvaja ste zatiaľ živí a keď sa nedohodneme, tak svoj stav zmeníte presne na taký, aký má táto základňa.“ Frank má ľuďom na stanici vysvetliť, že G-HERN prichádza v dobrom. „Vysvetli im, že potrebujeme túto základňu. Nech sa neboja, my nie sme zvieratá.“

„Toto ja ale nespravím.“ „Toto nemám rád. Nehraj sa so mnou.“

Rozhovor neskončí ničím. Obaja väzni sa ocitnú v cele.

Cela

Cela je miestnosť so silovým poľom, osemhranným stolom, monitorom a nepríjemným obrazom. „Tento obraz mi ide od začiatku na nervy. Tie farby a to prevedenie.“ Barman sa pokúša vymyslieť plán, lenže Frank si namiesto toho potrebuje odskočiť. A tak sa začne jeden z bežiacich vtipov hry.

Strážca pri cele je presvedčený o svojej práci: „Ja tu nie som pre zábavu, ale na stráženie, takže ma nechaj.“ Prosby neberie. Vyhráža sa. „Dobre, ale akonáhle zaregistrujem prudšie pohyby, alebo sa o niečo pokúsiš, okamžite strieľam.“ Frank sa ho na toaletu pýta opakovane a strážca sa po každom návrate čuduje: „Dúfam, že si tam nič nespravil.“

Na WC čaká plán. Za zrkadlom je malá vetracia šachta a Frank do nej vloží toaletný papier, posype ho čistiacim práškom a zapáli. „Už sa tu nedá vydržať!“ Z šachty vytiahne aj hrudku gumy a zrkadlo vráti na miesto. Ak ho nevráti, hra sa skončí zlým koncom (pozri bočný panel).

Podľa všetkého prejdú dym a zápach vetracou šachtou k hlavnému koridoru. Strážca v strážnici je vyradený z činnosti a z ruky mu vypadne ovládač. „Aká náhoda, diaľkový ovládač mu vypadol z ruky.“ Frank ho vezme: „Zobral si diaľkový ovládač. To bol ťah!“ Ovládač vypne silové pole.

Plán a prvé neúspechy

Barman má plán. Orbitálnu stanicu treba „podmínovať“. Najprv sa musia dostať do dokov. Cesta vedie cez zelené koridory a zavreté dvere, ktoré sú „na mňa alergické“. Barman sa pokúša dvere rozobrať. „Hej, nechaj ma. Ja to dorobím sám.“ Potom si spomenie na dieru pre menšie živočíchy než človek a pošle Franka po kreatúrku, ktorá ostala v cudzej lodi. „Hej, tu hore je malá diera. Čo keby si šiel po tú svoju malú kreatúru?“

V severnom koridore chodí robot s pohárom. Frank mu natiahne cez trajektóriu gumu: „Moja dokonalá pasca.“ Do pohára, ktorý robot nesie, nasype uspávacie lieky a z robota sa stane roznášač nápojov. „Roznášajúci robotko je dobrá vec.“ Strážcovia v doku zaspia. Kreatúrku Frank vylúdi z lode sušienkou.

Potom prichádza zvrat: strážca zbadá Franka a uväzní ho. Hra vymení ovládanie postavy. Odteraz hráč ovláda barmana.

Barman v uniforme

Barman sa musí dostať do cely, a to ako strážca. V doku odtiahne spiaceho strážcu dozadu: „Odtiahnem ho dozadu.“ A požičia si jeho uniformu: „S týmto by som mohol ísť snáď už i baliť ženské, nie? No, pravda. Je mi to o nejaké to číslo väčšie.“ Pomôže nafukovací stroj. „Fajn. Akurát medzi nich zapadnem. Nespozná ma ani vlastná mati.“

V uniforme príde ku cele a oznámi strážcovi: „Prišiel som ťa vystriedať.“ Strážca sa nechá presvedčiť a odíde, odovzdá barmanovi ovládač a Frank je voľný.

Dvere a lode

Poslednú prekážku odstráni kreatúrka. Prejde dierou a otvorí dvere zvnútra. Za nimi je dok s loďami. Barman sa vzdiali: „Na toto sa teším. Počkaj chvíľu tu, ja to rýchlo zmáknem. A neboj sa.“ A po chvíli: „A je to. Parádička.“

„Pokazil som im rýchlosti, loď im naberie takú rýchlosť, že ich zanesie niekam pekne ďaleko. Poď, ideme do našej lode a navnadíme ich!“

Frank sa pozrie na barmana a opýta sa len: „Čo si im urobil?“

Frank a barman nastúpia do lode a navnadia G-HERNa. Sabotáž v doku urobila svoje: G-HERNove lode majú pokazené riadenie a keď sa dajú do pohybu, nedajú sa zastaviť.

Koniec A

Animácia ukáže, ako G-HERNove lode prudko zrýchlia a vzápätí zmiznú vo vesmíre. Potom hra prejde do tichej scény s hviezdami a prehovorí rozprávač.

„G-HERN sa obrovskou rýchlosťou stratil aj z dohľadu teleskopov v nekonečnom priestore. Po dlhšej dobe dorazili na orbitálnu stanicu i zásahové jednotky zo Zeme. Veľa práce nebolo. Rýchlo zabrali zvyšlé dve lode a nebol problém ani zneškodniť votrelcov, ktorí tam ešte zostali. Bez velenia boli ako malé deti.“

Barman Franka vysadil vo vedľajšom doku. Museli sa rýchlo rozlúčiť. Barman odletel späť do svojho vesmíru varovať oficiálne miesta, lebo G-HERN sa raz niekde zastaví a potom to obráti späť. Má vplyv v mnohých korporáciách a z vonkajšieho vesmíru sa mu zbierajú ďalšie posily.

A Frank? „Ty si stál a pozeral sa na vzdialené hviezdy. Zrazu ti pripadali veľmi dosiahnuteľné.“ Napadne ho, že pozemšťania vlastne nevedia, odkiaľ sa G-HERN prihrnul. „Aspoň je nepravdepodobné, že by to mohli vedieť.“

Koniec B

Frank sa vráti do kancelárie, v ktorej sa príbeh začal. Šéf ho už čaká a nálada sa nezlepšila. „Ty vylízaný mozog. Na niečom sme sa dohodli! Kde si bol celú tú dobu?“

Frank sa snaží byť opatrný: „Pane, vážne ma to mrzí, ale ja vlastne za nič nemôžem.“ Šéf odpovie sarkazmom: „Jasné, že za nič nemôžeš. Uniesli ťa mimozemšťania? Alebo čo vlastne?“ Frank sa snaží vysvetliť, čo sa stalo: „Pred pár hodinami bola časť tejto základne v rukách istých ľudí. A…“ Šéf o vandaloch vie. Zo Zeme letí špeciálna jednotka a podľa neho sa preto nemajú čím zaoberať. Frank namieta, že práve s tým to súvisí. „Počúvaj Frank, tak už dosť! Začínaš ma pekne štvať. Tá tvoja predstavivosť je dosť nebezpečná.“

Potom príde otázka: „Teraz mi ešte v rýchlosti povedz, kde si sa ten týždeň flákal.“ Frank sa nadýchne a povie pravdu:

„Len som sa tak flákal po baroch.“ „To by som si nikdy o tebe nemyslel. Si prakticky odpísaný. Stále nechápem, ako si mohol také niečo urobiť.“ „To ani ja.“

Šéf mu dá poslednú úlohu: „Teraz sa zoberieš a poletíš na Zem. Potrebujem jednu dodávku rýchlo vybaviť. Potom sa uvidí, čo bude s tebou ďalej. Hlás sa u mňa zajtra o takomto čase. Vypadni!“

Frank vypadne. Animácia ukáže modrú planétu, ku ktorej letí. Potom čierna obrazovka, nápis THE END a titulky: mená ľudí, ktorí túto hru v roku 1997 urobili.

Dva konce, jedna hra

Hra tu nedáva hráčovi žiadnu voľbu. Rozhodnutia, ktoré vedú ku koncu, urobil hráč už dávno: uniknúť z cely, vypnúť silové pole, vymeniť strážcu a pokaziť lode. Preto sa Koniec A a Koniec B hrajú automaticky po sebe. Sú to dve časti jedného dobrého konca.

Kto sa pri hre zle rozhodol, nájde svoj osud v samostatnej sekcii: Zlý koniec a sedem smrtí.

Dobrý koniec je len jeden. Kto hru dohrá správne, uvidí šéfa, titulky a nápis THE END. Kto urobí chybu na nesprávnom mieste, uvidí lebku. Po každej smrti sa na krátko objaví lebka na kameni a hra sa vráti do úvodnej ponuky. Uložená pozícia čaká tam, kde ste ju nechali.

Zlý koniec: zrkadlo na WC

V cele sa Frank dostane na WC a za zrkadlom nájde vetraciu šachtu. Keď ju zapáli, musí zrkadlo vrátiť na miesto. Ak na to zabudne a odíde, strážca zistí, že sa niečo deje. „Čo sa to tam deje? Do kelu! Niečo som ti vravel, ty idiot.“ Hneď nato: „Sklapni! Už ťa nikdy nepustím na záchod.“ Franka zatvorí späť a hra pokračuje bez neho.

Hra prejde do tichej scény s hviezdami a rozprávač vysype dlhý epilóg. Bol to koniec bez Franka:

„A skutočne svoje slovo dodržal. Boli to muky a ty si sa musel veľmi prekonávať…“ „A zatiaľ, čo ty si sklamal nielen seba a už si sa nemohol dostať z väzenia, udalosti naberali rýchly spád. G-HERN najskôr prevzal násilím, ale bez vážnejších incidentov celú orbitálnu stanicu.“

Nasleduje opis vojny, ktorá by sa dala zhrnúť jednou vetou: Zem vytvorila najsilnejšiu flotilu v histórii a G-HERN mal armádu z kútov univerza. „Päťdesiat hodín od mobilizácie bol boj zahájený zo strany G-HERNa. Po zdvorilostných rečiach začala najskôr jemná paľba, aby si protivníci nemysleli nič zlého. Potom ale išlo do tuhého.“ Posledná citovateľná veta: „Cez červiu dieru sa voľným tempom vyrojila obrovská flotila krížnikov…“

A to je koniec. Zvyšok už hra nepovie.

V longplay videu sa tento epilóg nevyskytuje, pretože hráč tam dohral hru bez chyby. V herných súboroch ho nájdete v miestnosti 51.

Sedem spôsobov, ako zahynúť

Ide o zámerné konce, nie o chyby: každý má vlastné hlášky a zvuk. Dva z nich (ventilátor a kvet) majú dokonca vlastný 3D film, ktorý neuvidí hráč, čo hrá opatrne.